Hracie karty

Názvy hier sú zatiaľ pracovné, už onedlho pribudne ku každej viac informácií.

Pár slov i odporúčaní ku kartám od psychologičky: 

To, čo na prvý pohľad vizuálne vábi, sú prenádherné ilustrácie, ktoré pozývajú do situácií na obrázkoch. Tak ponúkajú rôznorodosť, variabilitu spätnej väzby u detí. Na jednotlivých hrách vyzdvihujem jednoduché a zrozumiteľné inštrukcie. Tie však za sebou skrývajú odborný background, ktorým sme sa snažili zabezpečiť, aby facilitovali práve tie oblasti, ktoré majú za cieľ tieto hry oslovovať a rozvíjať. Sú nimi: logické a kritické myslenie, pozornosť a trpezlivosť, pamäť, emocionálnu inteligenciu, fantáziu a tvorivosť, sociálne komunikačné zručnosti.

Práca s myšlienkami a emóciami zároveň kladú zvýšené požiadavky na vytvorenie bezpečného prostredia. Práve popis takéhoto prostredia by mohol pomôcť rodičom k dotvoreniu atmosféry bezpečia a prostredia, ktoré umožňuje viac rozvinúť proces fantázie. Taktiež i proces tvorivosti, ktorý je veľmi dynamický a zahŕňa viacero fáz. Takýto popis prostredia by mohol znieť aj nasledovne: "Urobte si pohodlie tak, ako to máte doma zvykom. Uvarte si teplý čaj, kakavko, vytvorte si útulný kútik vystlaný vankúšmi alebo dajte pod seba len deku – jednoducho, urobte to, čo vášmu dieťaťu pomáha cítiť sa príjemne a bezpečne".

Odporúčam zaradiť aj facilitujúce otázky, napríklad: "Táto hra oslovuje Vaše dieťa cez tvorbu príbehu. Karty s ilustráciami znázorňujú rôzne situácie a emócie. Dieťa môžete podporiť otázkami a reflektovaním, ktoré pomôžu rozvíjať príbeh ďalej – napr. spolu s dieťaťom môžete dumať o tom, nad čím zvieratka premýšľajú, čo robia, ako sa pri tom cítia, alebo čo hovoria. Môžeme sa ich pýtať napr. Čo zvieratká na obrázku hovoria jeden druhému alebo sami pre seba?". Tieto podporné otázky majú osobitý význam pri deťoch do cca 7-11 roku veku, keďže vychádzame z dôležitého vývinového pohľadu - že cieľová skupina detí, sa nachádza z veľkej miery ešte v tzv. štádiu konkrétnych operácií resp. konkrétneho myslenia.

Zároveň považujem za dôležité dieťaťu ozrejmiť, že pri tvorbe príbehu neexistuje správna/nesprávna odpoveď a môže to byť presne tak, ako to ono chce. Dieťa si môže dovoliť pustiť uzdu fantázie. V inštrukciách, kedy sa má dieťa preniesť do toho, čo asi to-ktoré zvieratko cíti, môže rodič podporiť hrový proces aj nasledovnou formulkou: "Predstav si, že si napr. táto veverička/ medveď – nad čím premýšľaš?/ čo pri tom cítiš? aké to pre teba je?"  Zároveň sa tak aj my rodičia môžeme veľa dozvedieť o tom ako dieťa uvažuje, ako aj o jeho vnútornom svete.

V závere povzbudzujem rodičov, aby sa neobávali nechať sa viesť pri hrách svojim dieťaťom. Aby svoje dieťa hrou sprevádzali a čo najmenej ho opravovali. Aby sa usilovali vyhnúť hodnotiacim výrokom, subjektívnym interpretáciám, ak to čo dieťa vidí alebo vymyslí nie je v zhode s ich predstavou alebo vnímaním (napríklad, ak rodič vníma z obrázku inú emóciu než dieťa). Aby si tak dovolili vstúpiť do vnútorného sveta svojich detí.

Pri hrách Snail Time, želám deťom a ich rodičom množstvo zábavy, (seba)poznávania, vzájomnej blízkosti a radosti zo spoločné času :)

Mgr. Magdaléna HAČKOVÁ – psychologička Súkromného centra poradenstva a prevencie Logopedys; súčasne pôsobiaca aj v ambulancii klinickej psychológie Psychoprofi.