Úspech

Samozrejme platí, že každé dieťa je špecifická osobnosť a potrebuje iný druh a iné množstvo pochvál pre svoj harmonický rozvoj. Čo však platí pre moje, sestrine a aj pre Vaše dieťa rovnako? Potrebujú vedieť, že úspech nie je len víťazstvo v súťaži, len prvé miesto na pretekoch, alebo jednotka v škole. 

Úspech je všetko o čo sa Vaše dieťa snažilo a podarilo sa mu to dosiahnuť. Práve pre tú snahu, ktorú vynaložilo si zaslúži Vaše ocenenie, pozornosť.

Ako vo všetkom, myslím, že aj v tomto prípade vieme nájsť extrémy. Sú rodičia, ktorý svoje deti chvália neprestajne. Nemyslím si, že svojim deťom ublížite tým, že ich budete chváliť i za malé úspechy. Práve naopak je skvelé keď dieťa vie, že si jeho pokroky niekto všíma. Avšak, ak im nedožičíte zažívať občas aj prehry či neúspech, môže to viesť k nesprávnemu sebaobrazu dieťaťa.

Poznáte situáciou keď dieťa prehrá v hre a natoľko ho to vykoľají, že celú hru rozhádže, kričí, možno je až agresívne? Niektorý dospelý sa na tom dokonca zasmejú, niektorý ostanú zhrozený, že to dieťa nevie prehrávať. Ale, povedzme si úprimne odkiaľ to má to dieťa vedieť? Príde to prirodzene? U niekoho možno, ale každý máme svoju osobnosť, a preto každý potrebujeme iný prístup a niektoré deti potrebujú pomôcť s tým aby sa to naučili. A na to sme tu my, dospelý.

Ak dieťa vedieme len cestou pochvál, uznania a nedovolíme mu zažiť aj neúspech, prehru, omyl či chybu, v skutočnosti ho nechránime. Práve naopak, ak nevie, že chyba mu môže prospieť, po prvom neúspechu, ktorý príde skôr či neskôr keď opustí "ochranu" svojich rodičov, nebude sa s tým vedieť vysporiadať. Len ťažko si bude vedieť vysvetliť príčinu neúspechu a o to rýchlejšie môže dospieť k syndrómu naučenej bezmocnosti.

Aj my, často zabúdame aké je dôležité robiť aj chyby a nehanbiť sa za to. 

Aj my sa občas ťažko vyrovnávame s neúspechom. 

Áno, naše prehry sú iné, no deti tie svoje prežívajú rovnako. Ak ich nebudeme viesť k tomu, že chyba i prehra či neúspech sú súčasťou každodenného života. Ak im nevysvetlíme, prečo alebo načo tieto chyby potrebujeme a ako ich vieme využiť, budú sa ich báť. Nenaučia sa nerobiť ich, lebo nikto z nás nie je neomylný. Naučia sa len to, že nie sú správne, že sa za ne treba hanbiť, že ich treba eliminovať, že ich treba skrývať.

Neúspech? 

A čo je vlastne ten neúspech? Či veríte alebo nie, aj to sa Vaše dieťa naučí od Vás. 

Moja žiačka dostala svoju prvú trojku. Bola zo slovenského jazyka. Z iných predmetov už mala jednotky, ale zo slovenského jazyka bola toto jej úplne prvá známka v prvom ročníku. Keď som jej ju zapísala do žiackej knižky, porozprávali sme sa, že to je známka dobrý - netreba sa jej báť. Ukázali sme si v čom urobila chyby a povedali sme si ako si môže známku opraviť. Dievčatko odchádzalo spokojné. 

ALE. Na rodičovské združenie za mnou prišla mamička. Veľmi nahnevane mi vysvetlila, že nie som dobrý pedagóg keď dám prváčke prvú známku trojku. Vraj kde je motivácia? Prečo som jej nemohla dať prvú známku jednotku. Vraj bola jej dcérka smutná. Veľmi ma táto informácia zaskočila. Vysvetlila som aj maminke prečo si za danou známkou stojím. 

Na druhý deň prišlo dievčatko do triedy. Zavolala som si ju a rozprávali sme sa, aby som vedela či ju naozaj známka tak veľmi trápi ako vravela mamička. Dievčatko povedalo, že vie, že si známku opraví a že jej to nevadí. Tak som sa spýtala priamo či bola smutná. Sklopila zrak a povedala: "Až keď sa kvôli tomu mamina hnevala."

Neučme svoje deti, že musia mať len jednotky. Nezabúdajte ani my nie sme dokonalý, ani my nefungujeme každý deň na jednotku. Netlačme naše deti do dokonalosti za každú cenu. 

Ďalšie články: